Nuž..ono sa všetko "naoko" točí okolo toho, koľko drzosti, vplyvných kontaktov alebo peniažkov máme, alebo ako zúžitkujeme to málo, čo na chvíľu vlastníme.. alebo ako tvrdo sa naučíme tváriť..
Ak samozrejme náhodou v sebe nemáme toľko duševného bohatstva, že potom tie "dnešné meny" sú len smiešna entita..
A tam sa podľa mňa ukrýva ten zázrak.. nájsť v sebe ten zdravý moment, kedy pre nás to materiálne zohrávalo maximálne rolu otázky: koľko, prosím, Vás, stojí jeden kopček zmrzliny?" A si pamätáme na to vôbec?
Sme zabudli a nechceme si spomenúť, lebo akosi čudne prirodzene klikáme na titulky na webe, ktoré začínajú v štýle: "Najbohatší muž sveta je v nemocnici..",.."Všetkým to ukázala, vzala si prestávku v práci a vyhrala toľko, že nemusí pracovať..", "Precestoval celý svet a niekto to zaplatil...bola to žena!.. Chcete vedieť viac?"...
A my sme zvedaví, lebo horíme túžbou vedieť, aký zázrak stojí za tou bezstarostnosťou a toľkým šťastím.
Je mi zle zo seba, keď píšem tieto riadky, lebo si pomaly uvedomujem, že som taká istá.. ťahá ma to k lacno drahým veciam, aby som nebola obitchajná.. a pritom sa najlepšou cestou chystám k tomu, aby som presne taká bola..celkom nezaujímavá, obalená vo všetkom, čo stálo nejaké peniaze...
Mrzí ma to ako šľak.. že už skoro nikto nepočúva a nečíta.. a každý sa už iba díva.. na to najviac okaté.. lebo sme všetci tak strašne krásne obyčajní už iba vo vnútri.. lebo by to inak nikoho nezaujímalo :)