reklama

Pán a pani Hodinkovci

Vy ale vyzeráte naozaj skvele... , zašomrala si Eva pomedzi zuby opretá o bar, hľadiac na džbán s vodou, citrónom a mätou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

"Ďakujem, slečna, taký kompliment som od vás nečakal, " prehodil s úškrnom na perách šarmantný šik(ovný) muž.
Skôr než stihla vysvetliť, že kompliment patril vode a nie jemu, držal kyslé osvieženie v ruke a nalieval jej. V slabom osvetlení baru sa zablýskali vkusné hodinky na jeho dlhej ruke. Ciferník nemilosrdne ukazoval skoro dve hodiny po polnoci a od tohto momentu šiel čas rýchlejšie ako inokedy..
"S kým tu ste?", opýtal sa s úsmevom. "Som tu hlavne pracovne, prišla som s tetou ... ehm... na otvorenie tohto penziónu, som fotografka a vzala som ju ako garde... veľmi milé gesto od majiteľov, že sme si mohli pozvať na služobku niekoho známeho... teta totiž nikam nechodí a ... Eva.. to som ja, dobrý deň a no a vy ste, predpokladám, jeden z tých vážených pozvaných." Eva hovorila prerušovanie, hľadala slová, stále sa pozerala na mobil koľko je hodín a do toho sa smiala ako puberťáčka. Do symfónie jej rozpačitého prejavu a výčitiek, čo to preboha robí, sa pripojil škodoradostný vnútorný hlas, ktorý znel ako žiletka: "Ty talpa, nemôžeš byť chvíľku ticho? Netušíš, čo je toto za osobu, čo ak je to nejaká vážená hlava, brat majiteľovej milenky sesternice, hlavný architekt alebo nejaký iný vysokopostavený neviemkto. No a ty si ho vlastne obvinila z toho, čo aj pravdepodobne je a možno za to ani nemôže, ale tvoja otázka, či lepšie povedané odhad, zneli ako rozsudok: Si buržuj." 
Elegantný, od nej už na prvý pohľad starší muž, stiahol kútiky úst, dvihol jedno obočie a prikývol: "Tak nejak..."
Namiesto toho, aby Eva našla spôsob, ako vykorčuľovať z príliš tenkej plochy, pod ktorou ju čakali metre hlbokej a studenej vody, hodila sama sebe záchranné koleso. Len s istotou nevedela, či ju práve to náhodou nestiahne na dno. "A vy, s kým ste prišli?" Už na konci otázky samej sebe vynadala: "Drb, ďalšia blbá otázka.. Eva! Tento je tu určite so ženou a dvomi milenkami, osobným šoférom, nejakým exotickým zvieraťom, napríklad leguánom a privátnym kaderníkom alebo pedikérom!"
Tak totiž, vážení, on vyzeral. Vysoký tmavý muž, s hustými čiernymi vlasmi, sem tam sa objavila šedina pripomínajúca úzku zjazdovku uprostred lesa. Nenápadne útočil na svoje nič netušiace okolie láskavým pohľadom, štíhlymi prstami s upravenými nechtami, tými krásnymi hodinkami, ktoré tikali hlasno akoby na znak mementa, že to všetko, čo sa tu deje, je len na chvíľu.. Strieborné nohavice, k nim zladená vreckovka, úhľadne zasunutá vo vrecku tmavomodrého saka len podčiarkovali eleganciu tohto zvláštneho človeka, ktorý by upútal oblečený len v plachte napríklad na púšti. Podľa žien mal tie najtmavšie a najzáhadnejšie oči snáď na celom svete, alebo minimálne zo všetkých, ktorí boli pri bare.
Tu sa na vysokých stoličkách zvíjali dámičky s topánkami na opätkoch, lascívne sa chichotali a obtierali o papalášikov, ktorí neboli ani zďaleka takí pekní a príjemní, ako ten Evin. Ale kto to vlastne bol?
"Andrej, veľmi ma teší, a ja.. som tu so známou, ale už bola trošku unavená, tak som ju odprevadil do izby a vrátil sa do baru sám." Eva dobre vedela, že je to asi najväčšia sprostosť, akú jej mohol povedať, ale pri jej vystúpení, aké dnes predviedla, ľahko odpustila tomuto prešedivelému štyridsiatnikovi hocijakú lož. Však sa možno vidia naposledy. Možno...
Slovko dalo slovko a títo dvaja osamelí ochutnávači whiskey, piva, (a čoby nie, však sme tu len raz, že áno?), aj lákavých miešaných drinkov, mali k sebe čoraz bližšie. Ľad pod ich nohami zhrubol, mimika sa uvoľnila a namiesto slov boli počuť len výbuchy smiechu.
A tu sa do náramnej zábavy prirútila pojašená hlučná dvojica podgurážených "štekláčiek". O Andreja bol očividne záujem.
Tieto dievčatá vedia s presnosťou švajčiarskych hodiniek, kedy a kam prísť, koho si všímať, komu sa radšej vyhýbať, pri kom sa im má náhodou zlomiť opätok, čoho následkom spadnú rovno na zadok s nešťastným výrazom v tvári a prosbou o pomoc. Kto iný ako tieto dve by lepšie vedel, ako na to, ako sa tváriť, smiať, ako v tom chodiť, či prípadne ležať. Poznajú značku a cenu aj toho najnenápadnejšieho textilného kúsku, ktorý má na sebe každý jeden chlap v miestnosti, podľa pachu vedia rozoznať originál a napodobeninu, poznajú iniciály mena návrhára aj rok kolekcie. Vedia rozpoznať značku vône a tie najlepšie dokonca pridelia typ vozu k vizáži majiteľa. A Andrej vedel, že vedia... Rýchlo k sebe pritiahol Evu a do ucha jej zašepkal: "Urob mi láskavosť, predstieraj, že si moja manželka." A potom nasledovalo riadne divadlo:
Andrej: "Dievčatá dobrý večer.."
Dievčatá: "Jeeeej, my sme Sisa a Nika, bavíte sa?"
Andrej: "Je to skvelé, s manželkou si to náramne užívame..."
Do tohto klbka čudesných ľudí a informácií primotala Eva ďalšiu nitku v podobe hraného útoku, aby to mohlo byť celé ešte zábavnejšie...
Eva: "No,užívame ako užívame, drahý. Dievčatá, zas si nemyslite, že je to ideálne. Viete, Andrej žije v Poľsku a ja na Slovensku a dosť málo sme spolu. Napríklad sledujte toto: Andrej, ako dlho sme svoji?"
Tentokrát mal na mále aj sám autor celého bláznivého nápadu...
Andrej: "No vidíte a toto mi robí skoro stále, ja proste nemám pamäť na dátumy. Ty si taká moja potvora, poď sem."
Zdrapil Evu, pobozkal ju akoby nič, na čo ona nevedela vôbec reagovať. Na druhej strane nechcela prezradiť pred potenciálnou pomyselnou konkurenciou, že sa vlastne vidia prvýkrát v živote. Nenápadne sa odsunula od svojho nového muža a opäť sa obrátila na dievčatá.
Eva: "Predstavte si, tento blázon nenosí ani obrúčku! No čo si mám o tom myslieť?"
Pre neznáme ženy ako aj pre mlčiaceho Andreja, ktorý už tiež ničomu nerozumel, bola Evina dobrá nálada a nadhľad sympatický no aj trochu čudný. Andrej opäť využil jej útok na to, aby sa mohol k svojej falošnej manželke pritúliť ako k vlastnej.
Keď šantivé lacinky zistili, že z kohútika v podobe zamilovaného ženáča (ktorý nie je schopný ubrániť sa atakom svojej polovičky) asi nevypadne ani kvapka eura, opustila ich dobrá nálada, potom opustili samé seba a napokon aj šialenú dvojicu. Bolo už pre ne príliš neskoro...
Eva:"Čo to, prosím ťa, bolo?"
Andrej:" No, nepripadala si mi až tak zaskočená.. ale .."
Tón ich konverzácie začal až príliš nápadne pripomínať ozajstný manželský rozhovor. Keď si to uvedomili, obaja sa začali hrozne smiať. Nech vás neprekvapí, čo nasledovalo.
Upršaná terasa, na ktorej doznievali posledné tóny kapely, bola ozdobená kôpkami poloopitých ľudí, či čudne sa pohybujúcich dvojíc mimo rytmu. Andrej pozrel na Evu a potom na parket ... "Tak, žena moja, venuješ mi posledný tanec večera napriek tomu, že nenosím obrúčku a ozaj netuším, ako dlho sme spolu?" Našej milej fotografke sa na chvíľku zmenšil clonový otvor, zaniesli šošovky, automatické zaostrovanie si dalo pauzu a červené oči nikto nemal záujem retušovať.
Telá samozvaných manželov sa po tanci ocitli v presklennom výťahu, kde sa už len ťažko ubránili vášnivým dotykom a bozkom a šialenému nasávaniu vône toho druhého. "Sme na trojke, mám tu izbu a je už príšerne neskoro," povedala Eva ... "tak asi sa rozlúčime, bolo to celé.. no veď vieš.. ja, totiž prepáč, ale nosím skutočnú obrúčku, drahý... " Andrej akoby nepočul, čo mu práve povedala, celý nadšený vykríkol: "Počkaj, sme na mojom poschodí", rozosmial sa a pritom si zakrýval tvár ako malý chlapec. "Počuj, žena moja, toto nevymyslíš.. a teda, počkaj, ty si teda vydatá? No dobre, tak teda, ja tiež nie som sám, ani tu a na našej spoločnej izbe neleží moja známa."
Keď pán a pani Hodinkovci zistili, že ich ručičky patria na iný ciferník, a keď si uvedomili, že ich izby delí len pár metrov, ale až dve obrúčky a dvaja spiaci ľudia v ich posteliach, sadli si unavení na chodbu a opreli sa o stenu. Držali sa za ruky ako starí milenci a až do úsvitu zahovárali to, že sa ich hodina blíži k neradostnému začiatku nového bieleho dňa, ktorý ich navždy rozvedie.. 

Lena Srame

Lena Srame

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

som hlavne žena, čo občas rozmýšľa ako pán.. som dcéra (nie povolaním :)), sestra, speedy, hyperoška, chodiaci úsmev, myšlienkové turbo, veselý, hlučný element milujúci zábavu, systém, energiu, vône a jeseň... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu