.. lebo len tie najkrajšie veci sú tak nádherné a krehké, že sú odsúdené na zánik a zároveň na reunion, aký si zaslúži len ich jedinečnosť...ale treba niečo urobiť!
..a preto sa netreba báť privolať si stratené, ale nie násilím, ale originálnym znovuzrodením, ktoré sa dá dosiahnuť len jediným spôsobom: dotknúť sa toho citlivého celkom nenápadne, úmyselne a pritom absolútne prirodzene.. a v pravý čas..
Napríklad ako v rozprávke o krásnej Fantaghiro.. keď, priznám sa, už neviem za akých okolností, prišiel jej Romualdo (ou džízes to je už aké meno :D) o pamäť, zabudol ako sa mali radi a tak, a tej princeznej už nestačil šarm, aby mu pripomenula, kým oni dvaja boli..
.. lebo sa už stali nejaké hrozné veci, ako to už v rozprávkach býva.. a odrazu nestačila na to ruka autora, aby všetko bolo opäť ok a tak musela zasiahnuť ruka, a na prekvapenie aj mozog samotnej princeznej..
..a tak sa šialená princeznička F., ktorá bola vlastne vždy polochalan posnažila, zamyslela a navliekla na seba handry, v akých stretla princa..
..a on (už sa mi fakt nechce písať jeho hrozné meno :D) lebo aj trošku chcel a aj trošku potreboval pomoc, si odrazu spomenul, kým tá pekná žena je..a že mu je vlastne blízka.. Samozrejme to nebolo len šatami a vy normálni pochopíte, že to bolo celé len metafora..
Znelo to všetko trošku nezmyselne? Ani nie.. treba sa asi zamyslieť nad tým, že ak nám na niekom záleží, treba prekonať ostych z nedorozumení a zbytočnej hrdosti a navliecť sa do "šiat", aké sme mali.. aby sme sa opatrne dostali pod kožu niekoho, kto o nás stojí, ale "a bit" na to zabudol a medzitým si navliekol kabát z hrocha.. lebo pod každým hrochom je kus princa :)
